DENISA GDOVINOVÁ pre DenníkN
V najbližších týždňoch až mesiacoch bude mnoho žien v slovenských domácnostiachtrpieť príkladom Borisa Kollára, tvrdí párová terapeutka Jolana Kusá. Podľa nej môže maťna mužov veľký dosah to, keď sa vrcholový politik prizná k tomu, že zbil ženu, a ešte saprizná, že by to zopakoval. Muži dostanú podvedomý pocit, že si to môžu dovoliť tiež.
júna 2023 17:22
„Je to ako dážď, ktorý padá na úrodnú pôdu a vyrastie z nej násilie. Nie je to vedomésprávanie, ale v afekte, pod vplyvom emócií. Keď je príčina, tak ja môžem – dokonca akochlap mám povinnosť – zakročiť,“ vysvetľuje Kusá.
Vysvetľuje, že Kollárovo správanie v súkromí zasahuje aj do výkonu verejnej funkcie.Podľa nej sa ukazuje správaním vo vzťahoch ako nezrelá osobnosť. „Naučil sa, že odkaždého dostane to, čo chce. Vie buď zastrašiť, alebo vyjednať, zobchodovať. To sú všetkomálo sofi stikované metódy, ktorými sa dohadujú 14-roční šarvanci. Ale je to nezrelésprávanie, tak v politike, ako aj v súkromí,“ vysvetľuje.
Druhý najvyšší ústavný činiteľ na Slovensku sa priznal, že
zbil svoju partnerku. Čoste si pomysleli, keď ste ho počúvali?
„Aj keby to bol iba verejný funkcionár na úrovni miestneho úradu, aj tak by ma to veľmipobúrilo. Na to, aby sme zastavili domáce násilie, sa musí zmeniť celý systém. Ten samení zo všetkých strán – pôsobením zhora zo strany lídrov, ale aj zdola vo výchove detí.Ale keď sú snahy o zmenu zhora sabotované, posunie nás to vzad. To, čo povedia lídria autority, padá ako zlatý dážď na postoje bežných ľudí, mužov a žien. Najmä na tých,ktorí sú neistí a majú podobne patriarchálne postoje.“
Aj žien?
„Áno, žije to v historickej pamäti mužov a žien. Je to prítomné v ľudovej tvorbe – zbiťženu, akoby si roľu pohnojil. Ženy sa naučili prijať a prežiť to. Barbora Richterová más Kollárom predsa druhé dieťa. Zrejme si vytvorila mechanizmy, ktorými situáciuspracuje a je schopná prijať ho k ďalšiemu rodičovstvu. Aj keď tvrdí, že ju kvôli tomupred desiatimi rokmi skoro zbil do bezvedomia. Je to atavistické správanie, ktoré mámev sebe.“
Čo tým myslíte?
„Kollár povedal, že keby sa to zopakovalo, zachová sa rovnako. Ale takto sa správali hordyv pralesoch. Po našich predkoch máme uložené
atavizmy – staré, živočíšne, biologickéformy správania. Ale medzičasom sme sa vyvinuli na ľudí, ktorí majú vedomie. Mámemetafyzické nadstavby, ktorými máme krízovú situáciu nechať prejsť predtým, nežzareagujeme.
Ako civilizovaní ľudia máme vedieť vyriešiť problém, alebo si ho aspoň pomenovať. Kebysi to bol pomenoval, povedal by si, že s touto dámou má problém v rodičovstve a musí to vyriešiť. Ale vidíme, že to nenastalo, pretože s ňou má druhé dieťa a ďalšie konfl ikty.Z toho mi vyplýva, že sa nikam osobnostne neposunul.“
Zostal pri atavizme, teda živočíšnych reakciách?
„Áno, pretože zopakoval, že by to urobil znova. Situáciu, v ktorej sa nachádzal, bolo trebauchopiť, zastaviť sa a pokúsiť sa upokojiť. Preto naše babičky počítali do desať, aby stálenemlátili deti. Lebo keď sa upokojím, dokážem reagovať ako zrelý človek. A nie akošarvanec. Ale toto nie je reakcia zrelého, dospelého chlapa.“
Kollár tvrdí, že by sa zachoval rovnako ku každému, kto by siahol rukou na jehodeti a chcel im ublížiť na zdraví. Je to dostatočné ospravedlnenie?
„Brániť dieťa, to je elementárna hodnota človeka. No sú tu ešte oveľa hlbšie osobnéhodnoty, ku ktorým sa človek nedostane, keď koná afektívne. V afekte vás zaplaviaemócie – zlosť, hnev. Vtedy treba počítať do desať, spojiť sa so svojimi hodnotamia uvedomiť si – ja to zvládnem, sme dvaja rodičia a musíme to vyriešiť. Čo môžem robiť?Je unavená, ako jej môžem pomôcť?“
Takže racionálne riešim situáciu?
„Štruktúrujem problém a snažím sa hľadať riešenie. To, prosím pekne, očakávame odvrcholového politika. Ak nevie štruktúrovať situáciu, nevie ani vybudovať lepšiu alebonajlepšiu alternatívu. Potom nevie hľadať dobré východiská. To ho diskvalifi kuje naakúkoľvek zodpovednú prácu.“
Boris Kollár to prezentuje ako šľachetnosť, že sa zastal svojho dieťaťa. Nie je totak?
„Ľudia na to počúvajú, lebo je to na úrovni prvej signálnej sústavy. Ale my už nežijemev prvotnopospolnej spoločnosti, keď nám išlo o prežitie. Medzi bojom o prežitie nása našich potomkov a súčasnosťou je civilizačná vrstva.“
Platí vôbec Kollárovo vysvetlenie, že chránil svoje dieťa? Veď predsa nezasiaholpredtým, keď mu žena dávala signály takého správania, ktorého mohlo dieťaohroziť. On ju zbil potom – fackami ju potrestal za to, čo urobila.
„Áno, neriešil problém. Vidím tam aj nízku sebaúctu. Keby si skutočne vážil a ctil sámseba, nepovie, že by sa takto zachoval znova. Ale povie, že nie je stotožnený sosebaobrazom človeka, ktorý udrel ženu v akokoľvek vypätej situácii. Povedal by, že nasebe popracuje a bude sa snažiť nájsť v sebe zábrany k násiliu. Lebo sa mu nepáči takýtoobraz o jeho osobe. Ale on túto sebarefl exiu neukázal.“
Prečo si to vysvetľujete tak, že si sám seba neváži? Prezentuje sa úplne opačne, jehrdý na svoje správanie.
„Nezrelá osobnosť sa správa podľa hodnôt, ktoré má na povrchu. Zrelá osobnosť vie, že sinajprv musí ctiť a vážiť samu seba, až potom je schopná vážiť si iných ľudí. A ak si inýchvážim, tak nie som schopný použiť násilie nikdy a nikde. Ak deti vychováva nezreláosobnosť, ktorá používa násilie, vyvolá to neistotu a strach aj v samotných deťoch. Veďdeti aj tínedžeri vyvádzajú a môžu kedykoľvek narušiť otcove hodnoty.
Rovnako by som spozornela aj ako človek, ktorý sa pohybuje v okolí takého človeka. Kedysa bude cítiť, že sú jeho hodnoty v ohrození? Treba si uvedomiť, že to nie je len o ňom.Máme ho vo vysokej politickej funkcii a to jeho správanie znásobuje. Je trendsetterom.“
Zmenilo by situáciu, keby sa ospravedlnil? Keby dal jasne najavo, že násilie nie jevhodné v žiadnom prípade a je mu ľúto, že sa takto zachoval?
„Určite by malo význam, ak by ukázal, že sa snaží byť lepším človekom. To je prirodzenáreakcia človeka, ktorý spraví niečo nevhodné – vysloví so sebou aspoň trochunespokojnosti. Ako keď sa rozplače dieťa. Práve toto detské ego máme každý z nás v sebe,Boris Kollár na konci tlačovky reagoval aj na tej detskej časti seba samého. Lenže malreagovať zo svojej dospelej časti osobnosti. Dospelá časť analyzuje, prijíma rozhodnutiaa nesie zodpovednosť.“
To vám na správaní Kollára chýbalo?
„Chýbalo mi vidieť to, že pracuje na svojom zrení. Nemal by byť so sebou taký spokojný.Každému sa stane, že zlyhá. Ale keď sa to stane, dospelý a zrelý človek sa ospravedlní.Pretože si váži sám seba a hanbí sa. To sa volá svedomie – mechanizmus, ktorý násstráži, aby sme sa vedeli pozrieť do zrkadla.“
Chcel vôbec chrániť dieťa týmto postupom?
„Ale nie, chránil iba svoje ego a samoľúbosť. Trestal ženu za to, že si dovolila urobiť niečonesprávne. Nenapĺňala obraz, ktorý o nej mal, tak bola potrestaná. A pokračuje to ďalej,Kollár požiadal aj o striedavú starostlivosť. To podporí mnohých ďalších mužov, ktoríchcú využiť dieťa na to, aby potrestali ženu. Väčšina z nich sa o dieťa vôbec nezaujíma aninemajú podmienky na to, aby sa o ne osobne starali. Kopa mužov to robí iba z pomsty –bola si zlá a cez dieťa sa ti pomstím.“
Ak by mu záležalo takto na dieťati, ako by sa správal?
„Predovšetkým s ňou nemá ďalšie dieťa. Snaží sa dospelo pracovať so svojimi emóciami,so strachom. Veď dieťa postupne vypadlo z toho príbehu. On išiel karhať, trestať ženu –ale ako to pomohlo dieťaťu? Ale toto je veľmi prítomné v tradícii slovenskej rodiny. Keďdecko spadne na zem, rozbije si koleno a plače, ešte dostane od otca na zadok.“
Prečo?
„Je to reaktívne správanie. Rodič sa zľakol, nezvládol svoj strach a hľadal spôsob, ako sa hozbaviť. Lebo strach je nepríjemný, bolí a treba ho dať von – preto pokarháme dieťa ako to,ktoré nám strach spôsobilo. Ale to nie je premyslená reakcia, je to často naučenésprávanie, ktoré sa vynorí vo vypätej situácii.“
Kollár médiám argumentoval, že na Richterovú nenasadil tajnú službu tým, že narovinu povedal, do akej konkrétnej školy chodí jeho syn a kde chodí jeho matkanakupovať. Ako to ide v súlade s jeho tvrdením, že chce chrániť svoje deti?
„Je sústredený na seba. Nevidí, že okrem neho sú v situácii aj deti a žena. Človek reagujezrelo vtedy, keď berie do úvahy tri veci – seba, toho druhého a aj situáciu, v ktorej sanachádzajú. Pričom každému priradí rovnakú váhu. Ale toto správanie ukazuje, že vidíiba seba. A povie hocičo – hocijaké intímne informácie – ktorými ochráni svoj wellbeing. Je to obranné správanie, ktoré je nezrelé. Ale neberie do úvahy, že v tej situácii jeprítomná aj žena a deti.“
Prednedávnom mali spolu ďalšie dieťa, pričom situácia eskaluje a Richterováobviňuje Kollára z toho, aký je otec. Je problém, ak sa do toxického vzťahuprinášajú deti? Majú na tom podiel obaja?
„Obaja sú dospelí, ale správajú sa reaktívne. Nie sú na tomto svete sami a nesúzodpovednosť za svoje správanie. Každý človek je zodpovedný za svoje rodičovstvo.Neviem si predstaviť, ako nesie dieťa, keď vidí informácie, ktoré sa prepierajú naverejnosti. Staršie dieťa to vníma aj v médiách, menšie dieťa vníma emócie. Ajnovorodené dieťa cíti násilie – psychické aj emocionálne. Ak sa žena cíti ohrozená a bojísa, všetky emócie prechádzajú aj na dieťa. Nie je od nich oddeliteľná.“
Slovenská spoločnosť si zvykla na Borisa Kollára v politike, ako keď sa pomalyuvarí žaba. Dá sa charakter, ktorý sa ukazuje v jeho súkromní, oddeliť od výkonuverejnej funkcie?
„Nie. To je, bohužiaľ, typ politikov, ktorých si tu volíme už od Mečiara. Používamv psychológii systémový prístup. Každý človek je vlastný systém, fungujúci na vlastnýchprincípoch. Takisto funguje aj v spoločnosti ako v systéme. Keď sa o niečo nestaráme, má tendenciu rozložiť sa a vzniká entropia – teda chaos. Takíto politici znásobujú chaosv spoločnosti.“
Ako to myslíte?
„Keď máme chaos, nemáme v systéme dostatok energie. Napríklad na to, aby smepostavili nemocnicu alebo diaľnicu. Chaos prinášajú do spoločnosti takýmto správanímaj politici, a to aj Boris Kollár.“
Táto kauza nám znova pripomenula, aké je súkromie Borisa Kollára. Je to spôsobživota, ktorý je už za hranou? Alebo to máme brať ako jeho vec?
„Je to mimo normy, podľa mňa je to ďaleko za hranicou normálnosti. Cirkev vykrikuje, ženormálna rodina je muž a žena. A tu mlčí?“
Mnohí veriaci určite Kollárovo správanie neschvaľujú. Ale predstaviteľ KDH MilanMajerský v Markíze povedal, že by si radšej vybral Borisa Kollára než MichalaŠimečku.
„To je ďalšie znásobovanie chaosu. Nehovorí svojim voličom, že biele je biele a čierne ječierne. Ale niekedy je biele fi alové. Lebo Boris to vie, naučil sa, že od každého dostane to,čo chce. Vie buď zastrašiť, alebo vyjednať, zobchodovať. To sú všetko málo sofi stikovanémetódy, ktorými sa dohadujú 14-roční šarvanci. Ale je to nezrelé správanie, tak v politike,ako aj v súkromí. Môže byť úspešný, ale na chvíľu. Viete, to sú modely správania naprežitie. Ale my potrebujeme modely na budovanie rozvinutej a úspešnej spoločnosti.Ale s takýmto správaním sme vždy iba kdesi na začiatku.“
Mnoho ľudí si povie, že tie ženy si za to môžu samy. V bulvári sa hovorí, že je toskoro systém podnikania – žena má jeho dieťa a on ju zabezpečí. Aký podielzodpovednosti na tom majú jeho partnerky?
„Zažila som na osobnej skúsenosti dievčatá, ktoré v minulosti išli do súťaže Miss preto,aby upútali pozornosť bohatých mužov. Veď nakoniec veľa missiek skončilo vo vzťahochs milionármi. Existuje fenomén zlatokopiek a toto je jeho ďalšia forma – spravím si
s ním dieťa a budem zabezpečená. Ale hlavou mi ide to, ako potom svoje pohnútkyvysvetlím samotným deťom.
Ako vysvetlím deťom to, kto všetko tvorí našu rodinu? Ako vysvetlím náš vzťah? Mámobavy o dospievanie chlapcov v týchto vzťahoch. Rozhodne to nie je dobré prostredie navýchovu detí. Za to nesú zodpovednosť obaja, dokonca matky možno ešte o niečo väčšiuako Kollár.“
Prečo?
„Lebo na nich leží úloha vychovávať deti a ustáť to. Aby malo dieťa aspoň jedného dobréhorodiča, vtedy má dieťa šancu vyrásť v duševne zdravého človeka. Matky musia byťpevnejšie, musia tu byť za dvoch. Keď išli do toho s očakávaním zlatých kolísok, museloto byť veľké prekvapenie. Pretože v skutočnosti držia na svojich pleciach rodinu, navýchovu sú tam predovšetkým ony. Opatrovateľky ani peniaze to nebudú.“
Kollár tvrdil, že toto bol jediný raz, kedy udrel ženu. Richterová tvrdí, že to tak nieje. Je možné, že sa správa muž násilnícky iba raz, iba v takejto vypätej situácii?
„Neverím tomu. Na mieste všetkých žien okolo neho by som mala hlbokú neistotu.Nevedela by som byť pri ňom uvoľnená, autentická. Lebo čo všetko môže považovať zaohrozenie dieťaťa? Ak mu to teraz takto prejde, nabudúce môže považovať za ohrozeniedieťaťa to, že dostalo v škole päťku. Strelí mi potom jednu facku za to, aká somneschopná matka? Alebo jej nestrelí, ale vynadá jej. Pretože vidím aj znaky psychického týrania.“
Aké? V médiách sa objavilo, aké správy posielal viacerým ženám, dokonca ajneplnoletým. Dopúšťa sa svojím správaním k ženám aj psychického násilia?
„Už len to, že vo vzťahoch nie je prítomný, je pre deti emocionálna a psychická nepohoda.Naše roly v živote sa dajú zodpovedne vykonávať len istým spôsobom – v prípade rolyotca je to prítomnosťou. Tým, že chytí dieťa za ruku a niečo s ním robí. Ako to stíhas toľkými deťmi? Zdravý rozum napovedá, že to sa nedá.“
Spomenuli ste, že bude problém, ak mu toto prejde. Prečo?
„Pravda je taká, že mu toho prešlo už veľa. Každú chvíľu mu niekto pripomenie minulosť– vekslák, fotografi e s mafi ánmi. Môže si povedať, že zopár faciek je už len čerešnička natorte. Lebo nie je to jediná vec, ktorá svedčí o tom, že ako politik nie je prínosný, aleškodlivý. A to pre verejnú morálku a chaos v spoločnosti. Posúva našu spoločnosť dozadua my nemôžeme dať tomuto správaniu pardon. Som rada, že všetky ženy v parlamente savyjadrili, aj viaceré politické strany. Ale toto mu skutočne nemôže prejsť. Aspoň by samal verejne ospravedlniť. Odkazujem, že je najvyšší čas.“
A čo ak mu to prejde, ostane vo funkcii a získa aj slušné percentá vo voľbách? Akýto bude mať vplyv na jeho správanie?
„Myslím, že to do nejakej miery bude mať pozitívny vplyv na ľudí vo svojom okolí. Bude sidávať väčší pozor na podobné správanie po tom, čo bolo tak prepierané na verejnosti.
A aký bude mať dosah pre spoločnosť, ak toto Kollárovi prejde bez akéhokoľvektrestu?
Oveľa horší. Muži dostanú pocit, že si to môžu dovoliť tiež. Nie je to na tej vedomejúrovni. Je to ako dážď, ktorý padá na úrodnú pôdu a vyrastie z nej násilie. Je to dračiasadba. Keď mu to prejde, tak veľa ďalších mužov si bude myslieť rovnako. Nie je tovedomé správanie, ale v afekte, pod vplyvom emócií. Keď je príčina, ja môžem – dokoncaako chlap mám povinnosť zakročiť.
Koľko mužov podľa vás jeho krok schvaľuje? Pričom nemám na mysli násilníkov,ale aj bežných chlapov, ktorí svojim partnerkám neubližujú.
To patrí ku kultúre tohto národa. Vychovávame deti bitkami, za každou chybounasledoval trest. Nielen za úmyselné previnenie, ale aj za neúmyselnú chybu. Preto majúmnohí dospelí taký strach robiť chyby alebo strach z kritiky. Lebo za každou chybounasledoval trest, bitka. Je to v slovenskej kultúre. Koľkí si ešte stále myslia, že je dobré, akotec raz za čas zreže svoje deti? Tak si znova pripomeňme – nie, milá slovenská rodina,nie je v poriadku zbiť dieťa.“
A koľko žien podľa vás jeho správanie schvaľuje?
„Taktiež ich bude nezanedbateľne málo. Kollár vysvetlil svoje správanie na tej povrchnejvrstve veľmi zrozumiteľne – áno, chránil dieťa. Zároveň sa v mnohých ženách ozvepodvedomý hnev na Kollárove partnerky. Nesúhlasia s ich životnou cestou, s ichpostojmi, a tak jej teraz povedia – zaslúžila si si. Lebo si zaslúži čokoľvek, keď išla dotakého rizikového podnikania. Nechcem toto správanie hodnotiť, ale poviem to takto: jeto hraničná situácia. A na hraniciach môžete čakať čokoľvek, metaforicky aj pašovanie či streľbu.“
Aký dosah má táto udalosť na boj proti domácemu násiliu? Vrátilo nás to späť?
„To ma veľmi znepokojuje. Na jednej strane nás to môže aj posunúť, lebo sa o tomkonečne hovorí s vecným a rukolapným príkladom. Je to dôkaz, že násilie existuje všade,nielen v „krčmových“ prípadoch. Ale na druhej strane to môže negatívne vplývať na
mnohých mužov, ani si to nemusia uvedomiť. V najbližších týždňoch až mesiacoch budemnoho žien neblaho spomínať na túto kauzu. Z krátkodobého hľadiska nás to určitepoškodí, zo strednodobého nás to môže aj posunúť vpred.“
Ako veľmi je dôležité pre verejnosť, aby bol Kollár za tento čin nejakou formou potrestaný?
„Z dlhodobého hľadiska je to veľmi dôležité. Takýchto ľudí by sme mali vytláčať na okraj,na hranice, kam patria.“
Čo by bol dobrý trest? Mal by prísť o funkciu alebo nebyť zvolený?
„Jemu by najviac prospel zlý výsledok vo voľbách, aby ho ľudia nevolili. Aby sme mu užnedali súhlas, je to aj v samotnom slove sú-hlas. Ale každá sankcia je prínosná preriešenie problému. Mal by byť odvolaný a nemal by mať úspech vo voľbách.“
Tak si na záver znova pripomeňme – prečo násilie nie je prijateľné ani v takejvypätej situácii?
„Lebo sme ľudia. Násilie ubližuje, nič nerieši, zraňuje. Blízki ľudia si majú byť oporoua milovať sa. Násilie plodí pocit, že na tomto svete nie som v bezpečí. Taký pocit dostaneaj dieťa, keď otec ide trestať a mlátiť jeho matku. Nikto nie je v takej situácii v bezpečí.“
Jolana Kusá (1943)
Je jednou z priekopníčok predmanželských a manželských poradní na Slovensku.Párovou terapeutkou je už vyše štyridsať rokov. V súčasnosti radí párom ajjednotlivcom v telefonickej poradni Aliancie žien a naživo v Lige za duševné zdravie.
Článok je prevzatý z DenníkaN: https://dennikn.sk/3437741/boris-kollar-nechranil-dieta-ale-svoje-ego-ak-mu-to-prejde-bude-to-mat-vazne-nasledky-hovori-terapeutka-kusa/
.
