Prešov: Beh na opätkoch – projektová aktivita, ktorá sa jednoducho musí opakovať!

Počas minulej soboty (24. 9. 2016) behali u nás v Prešove na opätkoch pre zmenu muži. Prečo? Prišli a zapojili sa do nami organizovaného Behu na opätkoch, jednej z dvoch nosných PR aktivít projektu Slovensko bez násilia páchaného na ženách, v ktorom partnersky spolupracujeme s ďalšími organizáciami – Centrom Slniečko z Nitry, Women Institute Slovakia z Liptovského Mikuláša, Prešovskou rozvojovou agentúrou, obcou Medzany a Centrom Norasenteret z nórskeho Kirkenesu. Tento projekt je financovaný z grantu Nórskeho kráľovstva prostredníctvom Nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, povinné je 10{0ed4aa5055ccf2c7210e388d21e4f1963c3ffcb3965bd943e124cf4ebebd5566}-né spolufinancovanie, výška finančného príspevku je 406 405€.

Počas príprav sme pri výbere vhodného priestranstva zohľadňovali najmä cieľovú skupinu, na ktorú sme chceli túto aktivitu zacieliť. Rozhodovali sme sa medzi viacerými možnosťami, napokon sme si vybrali priestor Lanového centra, s ktorým dlhodobo spolupracujeme aj v rámci aktivít pre naše deti, zároveň je populárne aj medzi širokou verejnosťou a dispozične veľmi dobre riešené i pre potreby plánovanej aktivity. Rodinky s deťmi, ale aj skupinky mladých, aktívnych ľudí tu často a rado trávia svoj voľný čas. Práve rodiny s deťmi a mladí ľudia, ktorí svoj život ešte len formujú, sa stali pre túto aktivitu našou primárnou cieľovou skupinou.

Začínali sme o 15-tej pirátskou výpravou pre tých najmenších. Aktivity sa zúčastnili deti všetkých našich ubytovaných klientok, prišli kamaráti so svojimi ratolesťami, ale zapojili sa aj detičky, ktoré sa v Lanovom centre ocitli náhodou. Animátorka ich prevádzala jednotlivými stanovištiami, kde si mohli vyskúšať svoju šikovnosť a obratnosť. Potom pre nich bolo pripravené poučné predstavenie Žabia princezná Divadla Portál. Nadšenie v detských tváričkách, keď sledovali príbeh o tom, že nikoho neradno odsúdiť len na základe prvého dojmu, bolo priam hmatateľné.

A potom to začalo! Nedôverčivé mužské pohľady na topánky na pomerne vysokom – 7cm opätku, obavy z toho, či do topánok vôbec napchajú nohy, ale aj klasická súťaživosť športovcov, to všetko predchádzalo registrácii, vypočutiu si pravidiel a samotnému štartu. Aby to zúčastnení páni nemali také jednoduché, ale najmä preto, aby na vlastnej koži mohli vyskúšať, aké to je „chodiť v topánkach Druhého pohlavia“ sme pre nich pripravili beh na vysokých opätkoch s dvoma stanovištiami, ktoré by sme mohli chápať i ako isté prekážky. Zo štartu vybehli s igelitkou, plnou nákupu, veď ani my, ženy, sa väčšinou po meste neprechádzame s malou vkusnou kabelkou, ale „ovešané“ taškami s nákupom na večeru či detské desiate. Na prvom stanovišti ich už čakalo ich bábätko, ktorému museli navliecť čistú plienku, položiť ho do kočíka a spolu s nákupom dobehnúť do stanovištia druhého. Tam bolo ich úlohou nalakovať si všetkých 10 prstov na rukách. Prostredníctvom tejto metafory si mali uvedomiť nároky, ktoré sú v súčasnosti na ženy kladené – musia byť dobré matky, dobré manželky, dobré zamestnankyne a popri tom by mali aj dobre vyzerať. Takto vyzbrojení – s dieťaťom v kočíku, nákupom v rukách so všetkými desiatimi nalakovanými červeným lakom mali dobehnúť v čo najkratšom čase do cieľa. A to bolo niečo! Vďaka vtipnému okamihu, keď si jeden z „oteckov“ zabudol „svoje dieťa“ na stanovišti a ďalej utekal len s prázdnym kočíkom si aj ostatní mohli uvedomiť, že život nás, žien, je rovnako náročný ako ten ich a nie je med lízať „chodiť v topánkach na vysokých opätkoch“. Páni, ktorí sa behu zúčastnili, to vzali naozaj vážne a dali do toho všetko, čoho dôkazom môže byť aj fakt, že v závere sa jedny opätky zlomili. Víťazom sa stal kamarát Stanko Gábor, ktorý si ako prvú cenu odniesol naše tričko Nie znamená nie, kuchynské chňapky a pyžamo s uleteným textom. Druhé miesto si odniesol Feri Kríž, neúnavný podporovateľ rôznych občianskych aktivít. Okrem trička a kuchynskej chňapky si v jutovej taške domov odnášal kuchynskú zásterku. Tretie, no nie posledné ocenené miesto patrilo Lukášovi Maťufkovi, ktorý stojí za Divadlom Portál. Doplnkom do už tradičnej kombinácie tričko – chňapka mu bola aj kuchynské varecha. Špeciálnu cenu za najelegantnejšie prevedenie sme museli udeliť Romanovi Šimonovi, ktorý sa na beh na opätkoch pripravoval dokonca aj doma. Raz darmo, inak to nešlo, bol skutočne bravúrny.

Záverom celej akcie sa stal koncert známej prešovskej technodychovky – Blikajúceho dychového hudobného systému. Chlapci hrajúci na dychových nástrojoch, obmotaní blikajúcimi led svetlami zabavili každého, kto sa v Lanovom centre nachádzal, neprekážalo ani pár dažďových kvapiek, ktoré nás v závere pokropili.

Aj napriek tomu, že bol Beh na opätkoch aktivitou, viazanou na konkrétny projekt, v závere sme sa všetci zhodli, že toto musí byť len nultý ročník, toto príjemné a zmysluplné popoludnie sa jednoducho MUSÍ opakovať.