Počas minulého týždňa sme spolu s detičkami našich klientok, či vlastne s našimi detičkami, ako ich mi familiárne voláme, absolvovali detský tábor Mamáčik.
Tohto roku sme si po minuloročnej Domaši dali skôr hory, lesy a lúky –Spišskú Belú a Belianske Tatry, týčiace sa neďaleko. Pobyt sme mohli zrealizovať vďaka štedrému finančnému daru od bratislavského pop-up second handu Nosene, príspevku na tábor od mesta Prešov a darov od súkromných darcov, vďaka ktorým sme deťom mohli zakúpiť aj ovocné desiate a sladké olovranty. Týmto všetkým ešte raz krásne ďakujeme! ♥
Štart bol v utorok ráno spred budovy BŽD, cesta bola veselá a dobrodružná aj vďaka menším vzrušeniam, ktoré by vyriešil napríklad taký kinedryl. ?
Vytúžený príchod na „chatu“ prišiel po 2 hodinách, ináč prostredie Penziónu Pohoda je práve na účely detského tábora ako vyšité! Veď čeknite aj vy tu: http://www.penzion-pohoda.com/#!
A čo sme na tábore vystrájali? No predsa všetko! ? Staršie deti si dali trošku namáhavejšiu túru na Plesnivec, kým tie mladšie spoznávali mesto. Rozdelené do jednotlivých tímov prekonávali počas všetkých táborových dní rôzne športové aj logické úlohy, prostredníctvom ktorých mali možnosť nazbierať čo najviac bodov. Tie sa im pri vyhodnocovaní premenili na vecné, aj sladké odmeny. ? Vďaka návšteve Polky a Terezky Sejkových si mohli potrénovať aj chôdzu na balančných popruhoch slackline a pohotovosť pri aktivitách s kruhmi. Počas teplého štvrtkového dopoludnia sa deti parádne vyjašili a vyčľapkali (a trochu aj ryby vystrašili) v blízkom Belianskom rybníku. Aj keď niektoré drkotali zubami, dostať ich z vody bolo umenie. ? A ako vyzerali večery? V prvý, trochu chladnejší, sme premietali napínavú i poučnú rozprávku o čínskej hrdinke Mulan, ten ďalší patril diskotéke a posledný opekačke a po zotmení aj napínavej a trošku strašidelnej nočnej hre. Deti sa mali zomknúť v jednotlivých tímoch ešte o trochu viac a po prekonaní niekoľkých úloh v strašidelnom lese získať indície, ktoré im potom naznačili miesto, kde podľa legendy starý vodník ukryl svoj lup. Sladká odmena v závere zatienila aj minúty napätia, ktoré si pri prechádzke temným lesom užili.
Počas posledného dňa sme vyhodnotili jednotlivé aktivity a odovzdali všetkým deťom ceny za ich odvahu, súdržnosť a tímového ducha. Milo prekvapení sme ostali vtedy, keď sa k oceňovaniu pridal aj pán Jozef Lučenič, majiteľ ubytovacieho zariadenia. Každému detskému účastníkovi podaroval niektorú zo športových potrieb – rukavice na bicykel, termoprádlo, cyklistické prilby či boxerské rukavice. Okrem toho nám daroval pre deti do BŽD aj dvoje kolieskové korčule. Patrí mu naše veľké ďakujem!
Piatková cesta domov bola plná vymieňania si zážitkov a najkrajších spomienok. Všetky deti sa nadšene pridali ku tvrdeniu jedného z nich, že toto bol ten najlepší tábor. A teraz už ostáva len počítať dni do toho budúcoročného…
.jpg)
