RÝCHLO PREČ
<h1>www.mymamy.sk</h1>
Slovenský jazyk English language

mymamy

web

mymamy

web

Znaky násilia v partnerskom vzťahu

- prebieha v súkromí rodiny medzi blízkymi osobami
- má charakter cyklu, ktorý sa dlhodobo opakuje
-má stupňujúci charakter
-má rozmanité formy a podoby
-násilník sa snaží obeť sociálne izolovať
-násilník formou psychického nátlaku udržiava obeť v "zajatí"
-násilie zostáva väčšinou dlhodobo utajované
-zasahuje všetky vzťahy v rodine, ale najviac partnerské vzťahy
-veľmi často sa obeťami stanú aj deti
-prináša obetiam vážne psychické a zdravotné problémy

 S istotou, zo skúseností môžeme povedať, že z každej situácie, i z tej, ktorá sa zdá na prvý pohľad neriešiteľná, existuje východisko a cesta von.

 Cyklickosť domáceho násilia spočíva v tom, že násilné príhody sa opakujú, často majú veľmi podobný až rovnaký scenár, a vytvárajú tak akýsi začarovaný kruh násilia, ktorý prechádza niekoľkými fázami:

1. Fáza narastania napätia - v domácnosti rastie napätie, obete majú pocit, že sa asi niečo stane. Veľmi často však tento pravdivý pocit potláčajú a nechcú mu uveriť. Na začiatku sa môžu vyskytovať menšie incidenty verbálneho, emocionálneho či fyzického charakteru. Ich intenzita a frekvencia pomaly narastá. Obeť sa snaží, aby svojím správaním nevyvolala ďalší incident. Obviňuje seba alebo príčinu kladie na vonkajšie okolnosti. Ide o obranný mechanizmus popierania, ktorým sa snaží zvládnuť svoju ťažkú situáciu. Napätie narastá, táto fáza môže trvať od niekoľko minút po niekoľko mesiacov.

2. Fáza výbuchu alebo fáza akútneho incidentu násilia - ide o moment, kedy sa nahromadené napätie uvoľní a prevalí, teda o samotný akt násilia. Výbuch môže mať rôzne formy, intenzitu a môže trvať rôzne dlhý čas. Prichádzajú do úvahy všetky možné druhy násilia - facky, bitky, nadávky, kopanie, zastrašovanie zbraňou, hádzanie predmetov...

3. Fáza popierania - obeť sa snaží ospravedlniť agresora (napr. "nie je až taký zlý" a pod.), obviňuje samú seba (napr. "tiež musím niečo zmeniť" a pod.) a hľadá príčiny výbuchu agresora v iných vonkajších okolnostiach.

4. Fáza medových týždňov (falošných medových týždňov) - násilník sa správa kajúcne, ospravedlňuje sa za to, čo urobil, sľubuje, že sa to nebude opakovať, vinu za svoje správanie zvaľuje na problémy v práci alebo na samotnú obeť, čím v nej vyvoláva pocity viny. V tejto fáze, kedy agresor sľubuje, že sa zmení, nosí obeti darčeky, presviedča obeť ako ju veľmi potrebuje a miluje a tak obeť verí, že zase všetko bude dobré. V tejto fáze sa obeť obyčajne vracia k partnerovi a sťahuje žiadosť o rozvod, prípadne v tejto fáze "udobrenia" dochádza často i k počatiu dieťaťa.

Fáza medových týždňov potom pomaly prechádza do fázy budovania, narastania napätia a kruh sa uzatvára. Takýto cyklus zo začiatku môže trvať napr. i rok, no neskôr sa môže výrazne skrátiť a násilné príhody, ktoré sa vyskytnú budú čím ďalej závažnejšie. Osoba, obeť - spravidla žena, ktorá v takomto kruhu násilia žije, sa postupne začne cítiť vyčerpane a bezmocne, zameriava svoju energiu na agresora, aby pred ním ubránila seba a svoje deti.
Veľa žien má pocit, že stratili samé seba, vinia sa za zlyhanie vo vzťahu a považujú sa za slabé a nenormálne, čo je im zo strany násilníka prízvukované. Ich situácia sa im zdá bezvýchodisková, rezignujú a opúšťajú sa. Bolo by logické, keby sa násilníci chceli zbaviť svojich partneriek, ktoré považujú za nemožné, hlúpe a menejcenné. Opak je však pravdou, keď sa ho žena rozhodne opustiť, ešte viac zosilní násilie a snahu pripútať si ju k sebe. Pre ženu je pochopiteľne ľahšie uveriť, že to, ako sa partner prezentuje v tretej fáze - vo fáze medových týždňov, je jeho skutočná tvár. Veľmi ťažko si pripustí, že má za partnera tyrana.
Výskumy dokázali (Biely kruh bezpečia v Prahe), že keď sa rozbehne cyklus násilia, rodina nie je schopná tento cyklus zastaviť vlastnými silami a je nevyhnutný zásah zvonka. Ženy, obete prežívajú často vinu za to, čo sa s nimi robí. Pocity viny a vlastného znehodnotenia mávajú obrannú funkciu, často slúžia na prežitie ženy a klamne jej dodávajú nádej, že muž sa raz zmení. Ešte paradoxnejší a azda aj smutnejší je jav, kedy týrané a zneužívané malé deti trpia pocitom viny za krutosť dospelých, nie sú schopné hnevu či odpútania sa od rodiny.
Nevedomými procesmi prevezmú na symbolickej úrovni vinu za rodičovské zlyhanie na seba. Deti nemôžu žiť v pocite, že rodičia zlyhávajú a tak vytvoria pocit, že sú to oni, ktorí zlyhali, že nemajú hodnotu, pre ktorú by ich dospelí mali radi. Toto porozumenie detským obetiam v žiadnom prípade nemôže znamenať ospravedlnenie dospelého sveta, ktorý pred násilím zatvára oči a zotrváva v ľahostajnosti.

Nie je pravda, že rodina je uzavretý systém a že spoločnosť nemá právo doňho vstupovať. Slovenský štát prijal v nedávnych rokoch veľmi progresívne a múdre legislatívne opatrenia, ktorými vyjadruje postoj, že spoločnosti nie je ľahostajné násilie, ktoré sa odohráva v rodine. Tento osvietený postoj vymedzuje pojmy, poskytuje pre obeť ochranu a stanovuje hranice i tresty za ich prekročenie. To, ako sa aplikujú zákonné normy súvisí aj s postojom verejnosti a s pripravenosťou odborných kruhov pre prevenciu a minimalizáciu domáceho násilia. To je proces dlhodobejší ako proces prijatia zákonov.

 
  14.12.2012 | Pridal: Admin | Všetko o násilí | zobrazené: 4054 krát |  

facebook rss channelwww.mymamy.sk email: mymamy.sk
Design & engine by Vádium s.r.o. | Powered by Tesmur:CMS | Copyright mymamy 2012