Všetko o násilí

MyMamy poskytuje podporu ženám zažívajúcim násilie v párových vzťahoch a ich deťom formou poradenstva a ubytovania.

Všetko o násilí

Čo je násilie v partnerskom vzťahu?

Spravidla označuje týranie a násilné konanie, odohrávajúce sa medzi osobami blízkymi, žijúcimi spolu v spoločnom byte alebo dome, kde jedna násilná osoba získava a udržuje nad druhou moc a kontrolu.

Násilie v partnerskom vzťahu je správanie, ktoré u jednej osoby vyvoláva strach z osoby druhej, pričom medzi týmito osobami existuje alebo niekedy v minulosti existoval blízky vzťah.
Násilie v partnerskom vzťahu nie je závislé od veku, sociálneho postavenia, vzdelania, etnickej a náboženskej príslušnosti, od temperamentu ako i od mentálnej výbavy agresora i obete.
Môže mať rôzne formy, v praxi sú často tieto formy násilia od seba ťažko oddeliteľné. Väčšinou je fyzické násilie sprevádzané psychickým, sexuálne aj fyzickým aj psychickým násilím a podobne. Psychické násilie je však na rozdiel od fyzického ťažšie dokázateľné. Psychické násilie je pre veľa obetí oveľa horšie ako fyzické, pretože sa voči nemu nevedia účinne brániť a nemajú ho ako dokázať.

Vo všeobecnosti sa rozlišuje 5-6 foriem násilia:

fyzické, telesné – patria sem rôzne formy ublíženia so širokým spektrom intenzity napadnutia, ktorého následky sú na obeti viditeľné (bitky, facky, údery päsťou a rôznymi predmetmi, hádzanie, sácanie, kopanie, ťahanie za vlasy po zemi, popáleniny, porezania a podobne, po ktorých zostávajú na tele obete viditeľné stopy)

sociálne – ide o izoláciu, zamedzovanie akéhokoľvek kontaktu s vonkajším svetom vrátane priateľov a príbuzných
ekonomické – ide o odmietnutie alebo minimalizáciu finančnej podpory, bránenie v práci, bránenie zamestnávať sa a mať vlastný príjem, ničenie majetku a osobných vecí obeti a iné

sexualizované – ide zo strany násilníka o vynucovanie a nútenie k pohlavnému styku alebo k iným sexuálnym aktivitám, často veľmi absurdným, ublíženie na zdraví obete pred alebo počas styku, nútenie obete k prostitúcii, orálne, análne alebo vaginálne znásilnenie a iné, pričom obeť trpí fyzicky i psychicky, zneužívanie sexuality na uplatňovanie moci a kontroly

psychické a emocionálne – pod psychickým násilím rozumieme nadávky, kritizovanie výzoru, správania, rodiny, priateľov či vkusu, vyhrážanie (obeti alebo niekomu z jej rodiny, napr. i smrťou), ponižovanie ako doma tak i na verejnosti, zosmiešňovanie, ničenie osobným vecí, vyvolávanie pocitov viny, narúšanie sebadôvery, krik, nadávky, búchanie dverami a trestanie alebo búchanie päsťami, okrikovanie, ignorovanie, a iné

inštitucionálne – tzv. sekundárne poškodzovanie, sekundárna viktimizácia spôsobovaná tými, ktorí by mali obeť pred násilím a týraním chrániť

Znaky násilia v partnerskom vzťahu

  • prebieha v súkromí rodiny medzi blízkymi osobami
  • má charakter cyklu, ktorý sa dlhodobo opakuje
  • má stupňujúci charakter
  • má rozmanité formy a podoby
  • násilník sa snaží obeť sociálne izolovať
  • násilník formou psychického nátlaku udržiava obeť v „zajatí“
  • násilie zostáva väčšinou dlhodobo utajované
  • zasahuje všetky vzťahy v rodine, ale najviac partnerské vzťahy
  • veľmi často sa obeťami stanú aj deti
  • prináša obetiam vážne psychické a zdravotné problémy

S istotou, zo skúseností môžeme povedať, že z každej situácie, i z tej, ktorá sa zdá na prvý pohľad neriešiteľná, existuje východisko a cesta von.

Cyklickosť domáceho násilia spočíva v tom, že násilné príhody sa opakujú, často majú veľmi podobný až rovnaký scenár, a vytvárajú tak akýsi začarovaný kruh násilia, ktorý prechádza niekoľkými fázami:

1. Fáza narastania napätia – v domácnosti rastie napätie, obete majú pocit, že sa asi niečo stane. Veľmi často však tento pravdivý pocit potláčajú a nechcú mu uveriť. Na začiatku sa môžu vyskytovať menšie incidenty verbálneho, emocionálneho či fyzického charakteru. Ich intenzita a frekvencia pomaly narastá. Obeť sa snaží, aby svojím správaním nevyvolala ďalší incident. Obviňuje seba alebo príčinu kladie na vonkajšie okolnosti. Ide o obranný mechanizmus popierania, ktorým sa snaží zvládnuť svoju ťažkú situáciu. Napätie narastá, táto fáza môže trvať od niekoľko minút po niekoľko mesiacov.

2. Fáza výbuchu alebo fáza akútneho incidentu násilia – ide o moment, kedy sa nahromadené napätie uvoľní a prevalí, teda o samotný akt násilia. Výbuch môže mať rôzne formy, intenzitu a môže trvať rôzne dlhý čas. Prichádzajú do úvahy všetky možné druhy násilia – facky, bitky, nadávky, kopanie, zastrašovanie zbraňou, hádzanie predmetov…

3. Fáza popierania – obeť sa snaží ospravedlniť agresora (napr. „nie je až taký zlý“ a pod.), obviňuje samú seba (napr. „tiež musím niečo zmeniť“ a pod.) a hľadá príčiny výbuchu agresora v iných vonkajších okolnostiach.

4. Fáza medových týždňov (falošných medových týždňov) – násilník sa správa kajúcne, ospravedlňuje sa za to, čo urobil, sľubuje, že sa to nebude opakovať, vinu za svoje správanie zvaľuje na problémy v práci alebo na samotnú obeť, čím v nej vyvoláva pocity viny. V tejto fáze, kedy agresor sľubuje, že sa zmení, nosí obeti darčeky, presviedča obeť ako ju veľmi potrebuje a miluje a tak obeť verí, že zase všetko bude dobré. V tejto fáze sa obeť obyčajne vracia k partnerovi a sťahuje žiadosť o rozvod, prípadne v tejto fáze „udobrenia“ dochádza často i k počatiu dieťaťa.

Fáza medových týždňov potom pomaly prechádza do fázy budovania, narastania napätia a kruh sa uzatvára. Takýto cyklus zo začiatku môže trvať napr. i rok, no neskôr sa môže výrazne skrátiť a násilné príhody, ktoré sa vyskytnú budú čím ďalej závažnejšie. Osoba, obeť – spravidla žena, ktorá v takomto kruhu násilia žije, sa postupne začne cítiť vyčerpane a bezmocne, zameriava svoju energiu na agresora, aby pred ním ubránila seba a svoje deti.

Veľa žien má pocit, že stratili samé seba, vinia sa za zlyhanie vo vzťahu a považujú sa za slabé a nenormálne, čo je im zo strany násilníka prízvukované. Ich situácia sa im zdá bezvýchodisková, rezignujú a opúšťajú sa. Bolo by logické, keby sa násilníci chceli zbaviť svojich partneriek, ktoré považujú za nemožné, hlúpe a menejcenné. Opak je však pravdou, keď sa ho žena rozhodne opustiť, ešte viac zosilní násilie a snahu pripútať si ju k sebe. Pre ženu je pochopiteľne ľahšie uveriť, že to, ako sa partner prezentuje v tretej fáze – vo fáze medových týždňov, je jeho skutočná tvár. Veľmi ťažko si pripustí, že má za partnera tyrana.

Výskumy dokázali (Biely kruh bezpečia v Prahe), že keď sa rozbehne cyklus násilia, rodina nie je schopná tento cyklus zastaviť vlastnými silami a je nevyhnutný zásah zvonka. Ženy, obete prežívajú často vinu za to, čo sa s nimi robí. Pocity viny a vlastného znehodnotenia mávajú obrannú funkciu, často slúžia na prežitie ženy a klamne jej dodávajú nádej, že muž sa raz zmení. Ešte paradoxnejší a azda aj smutnejší je jav, kedy týrané a zneužívané malé deti trpia pocitom viny za krutosť dospelých, nie sú schopné hnevu či odpútania sa od rodiny.

Nevedomými procesmi prevezmú na symbolickej úrovni vinu za rodičovské zlyhanie na seba. Deti nemôžu žiť v pocite, že rodičia zlyhávajú a tak vytvoria pocit, že sú to oni, ktorí zlyhali, že nemajú hodnotu, pre ktorú by ich dospelí mali radi. Toto porozumenie detským obetiam v žiadnom prípade nemôže znamenať ospravedlnenie dospelého sveta, ktorý pred násilím zatvára oči a zotrváva v ľahostajnosti.

Nie je pravda, že rodina je uzavretý systém a že spoločnosť nemá právo doňho vstupovať. Slovenský štát prijal v nedávnych rokoch veľmi progresívne a múdre legislatívne opatrenia, ktorými vyjadruje postoj, že spoločnosti nie je ľahostajné násilie, ktoré sa odohráva v rodine. Tento osvietený postoj vymedzuje pojmy, poskytuje pre obeť ochranu a stanovuje hranice i tresty za ich prekročenie. To, ako sa aplikujú zákonné normy súvisí aj s postojom verejnosti a s pripravenosťou odborných kruhov pre prevenciu a minimalizáciu domáceho násilia. To je proces dlhodobejší ako proces prijatia zákonov.

Znaky potenciálneho násilníka

Väčšina násilníkov nemá svoje sklony „napísané na čele“.

Naopak, násilnícki muži veľmi často pôsobia milo, ústretovo a šarmantne. O to nenápadnejšie v procese zbližovania vtiahnu ženu do začarovaného kruhu svojho vplyvu a násilia, v rámci ktorého sa striedajú fázy fyzického a psychického týrania s fázami ospravedlňovania a udobrovania. Osudovou chybou žien býva zotrvanie vo vzťahu, v ktorom sa objavilo násilie a ich dôvera v kajúcnosť a seba nápravu násilníka.

Potenciálny násilník:

  • usiluje o rýchle zblíženie a spolužitie
  • nerešpektuje vaše hranice
  • predstiera absolútnu oddanosť a vlastnú dokonalosť, nie je sám sebou
  • je nápadne vlastnícky a žiarlivý
  • nepreberá zodpovednosť za svoje konanie, za svoje zlyhanie alebo ťažkosti obviňuje druhých
  • chce ovplyvňovať obliekanie, vzhľad, správanie a spôsob života ženy
  • má výrazne konzervatívne predstavy o ženskej „úlohe“ a stereotypné názory na úlohy pohlaví
  • trvá na tom, aby mu žena venovala všetok svoj voľný čas, nechce, aby ste trávili čas so svojou rodinou alebo priateľmi
  • nemá zábrany niekoho fyzicky napadnúť
  • vyrástol v rodine, kde sa vyskytovalo zneužívanie a násilie
  • robí hrubé, hanlivé poznámky o iných ľuďoch, viní partnerku z bývalého vzťahu za jeho zlyhanie
  • je príliš impulzívny, často stráca sebakontrolu.

Ktorýkoľvek z týchto signálov sám osebe ešte nemusí byť znakom potenciálneho násilného správania. Je však dôležité neignorovať „varovné signály“. Odborníci radia: Ak u svojho partnera zaznamenáte uvedené prejavy, neváhajte a poraďte sa o svojom vzťahu so psychológom či psychiatrom – niekoľko desiatok minút vám môže zachrániť celý život. Vždy je totiž lepšie „mlieko nerozlievať, ako rozliate mlieko oplakávať“.

Je potrebné nechať si čas na dôkladné spoznanie partnera. Sledujte schémy jeho správania sa v rôznych situáciách. Najväčší rizikový faktor na uviaznutie v násilníckom vzťahu je zraniteľnosť.

Výber vášho partnera bol ovplyvnený zamilovanosťou, vaše dcéry by však nemuseli vyberať podobne. Myslite na svoje potomstvo, rozprávajte sa s dcérami o budúcnosti a o tom, ako ju môžu ovplyvniť.

Zdroj: http://www.femme.sk